Prvé slovenské gymnázium
Prvé slovenské gymnázium – pôvodná budova Prvého slovenského gymnázia (1862 - 1874), rokoková kúria z 18. storočia, NKP. Brány gymnázia, ktoré bolo prvou úplnou slovenskou strednou školou v celej predchádzajúcej histórii Slovákov, sa otvorili 16. septembra 1862. Na gymnáziu sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Počas 12 rokov existencie školy tu študovalo 566 študentov zo všetkých kútov Slovenska. Škola bola zriadená a udržiavaná len zo zbierok a milodarov slovenského ľudu. Úlohou gymnázia bolo zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže a pre budúcnosť pripravovať národne uvedomelú inteligenciu. Na gymnáziu pôsobili mnohé významné osobnosti, činovníci Š.M.Daxner, J. Francisci, profesori J. Botto, PhDr. I.B.Zoch, A.H.Škultéty, S. Ormis, R. Homola, J.K.Holub a iní. Medzi významných študentov patrili K. Banšell, M. Kukučín, J. Janoška, V. Vraný, Ľ.V.Rizner a ďalší. Históriu gymnázia pripomína stála expozícia. Na budove sa nachádzajú 2 pamätné tabule, jedna z nich je venovaná PhDr. I.B.Zochovi, priekopníkovi telesnej výchovy na Slovensku. V Parku slovenských národovcov sa nachádzajú busty I.B.Zocha a pedagóga S. Ormisa. Súčasne v budove sídli Turistické informačné centrum.
Novšia budova Prvého slovenského gymnázia, národná kultúrna pamiatka
Bola postavená v období silnejúceho národného útlaku, v rokoch 1871 - 1873, len zo zbierok a milodarov slovenského národa. 4. februára 1873 budovu vysvätil popredný slovenský národovec, ev. kňaz Samo Tomášik a potom sa v nej začalo vyučovať. Na jej priečelí sú pamätné tabule venované pedagógovi Samuelovi Ormisovi a študentovi gymnázia Martinovi Kukučínovi, obidve kultúrne pamiatky, ďalej Prvému slovenskému gymnáziu a Československému štátnemu reálnemu gymnáziu. Pred budovou je busta pedagóga gymnázia, slovenského historika Júliusa Bottu, kultúrna pamiatka.V súčasnosti je budova sídlom Prvého slovenského literárneho gymnázia.
Mestský úrad
Klasicistická dvojpodlažná budova mestského domu s manzardovou strechou postavená v roku 1819. Na priečelí budovy sa nachádzajú latinské nápisy, ktoré boli objavené pod omietkou v rokoch 1992 a 1996. V ľavom poloblúku je nápis: "Scara Themis supra, Bacchus ius dicat ab infra", čo v preklade znamená: "Tam hore (na nebi) svätá Themida a tu dolu Bacchus (boh vína) hovoria pravdu“. V pravom poloblúke je nápis: "Senatus Populusque Nagy Röcensis Justitiae Mercurio Bacho Funda", čo v preklade znamená: "Senát a ľud veľkorevúcky postavil pre spravodlivosť, podnikanie a zábavu (1819)". Od roku 1997 sídli v budove Mestský úrad Revúca. Na dome sa nachádza pamätná tabuľa venovaná širokoorientovanému vedcovi MUDr. Gustávovi Mauríciovi Reussovi. Bol to významný lekár, národopisec, botanik, historik a etnograf, ktorý sa venoval i literárnej činnosti. Je priekopníkom vedecko-fantastického žánru na Slovensku a jeho román „Hviezdoveda čili Životopis Krutohlava, čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o Obežniciach, Vlasaticiach, Pôvode a Konci sveta vedel“ (1856) vyšiel o 9 rokov skôr jako román „Zo zeme na Mesiac“ od J. Verneho.